Dôležití opeľovači v Poloninách

Dôležití opeľovači v Poloninách

Okrem najznámejšieho opeľovača včely medonosnej, majú lúky Novej Sedlice bohaté zastúpenie pôvodných opeľovačov, ktoré inde ubúdajú. Sú to napríklad motýle, čmeliaky, muchy a rôzne chrobáky.

Každý opeľovač je jedinečný a uprednostňuje rôzne druhy a vône rastlín čím dokonale spolupracujú a vytvárajú rovnováhu pre správne fungovanie ekosystému.

Včela medonosná: Jar začína jej bzukotom
S príchodom teplejších jarných dní sa prebúdza nenahraditeľná opeľovačka – včela medonosná (Apis mellifera). Po dlhej zime opúšťa úľ a vydáva sa na svoje prvé lety za nektárom a peľom. Už pri teplotách nad 10 °C začínajú kvitnúť prvé rastliny ako púpava, vŕba či lieska, a práve tie sú pre včely prvými zdrojmi potravy. V úli sa zároveň prebúdza nový život – včelia kráľovná začína klásť vajíčka, z ktorých vyrastie nová generácia robotníc. Staršie včely podnikajú prieskumné lety a prinášajú do úľa potravu, čím naštartujú jarný cyklus života celého spoločenstva.

Včely zohrávajú kľúčovú úlohu v prírode – opeľujú až 80 % kvitnúcich rastlín, vrátane ovocných stromov a zeleniny, čím prispievajú k udržaniu biodiverzity a rovnováhy ekosystémov. Bez ich usilovnej práce by sme prišli o mnohé druhy ovocia, zeleniny, ale aj o farebné kvitnúce lúky. Žiaľ, čelia mnohým hrozbám – od pesticídov, cez úbytok prirodzených biotopov, až po klimatické zmeny. Pomôcť im však môže každý – vysádzaním medonosných rastlín, vyhýbaním sa chemickým postrekom a vytváraním bezpečných miest na pitie vody. Včely sú síce malé, no ich význam pre život na Zemi je obrovský.

Čmeliaky (Bombus)  

Sú to silné a chlpaté opeľovače, ktoré majú niekoľko špeciálnych trikov, ktorými opeľujú kvety inak ako včely či motýle. Vedia totiž vytvoriť silné vibrácie krídlami a svalmi čím sa z kvetu uvoľní viac peľu. ieto vibrácie otrasú kvetom a donútia ho uvoľniť viac peľu, najmä u rastlín ako rajčiny, papriky, čučoriedky a baklažány. Dokážu tiež lietať aj v chladnejšom a vlhkom počasí a vďaka veľkému telu prenášajú viac peľu, aj na dlhšie vzdialenosti. Dokážu opeliť aj ťažko prístupné kvety.

Motýle (Lepidoptera)

Motýle priťahuje farba a vôňa kvetov bohaté na nektár. Na rozdiel od čmeliakov, nepoužívajú vibrácie na uvoľnenie peľu, ale vďaka svojim sosákom sa špecializujú aj na kvety s dlhými trubicami. Motýle majú široký letový okruh, takže môžu opeliť veľa rôznych druhov kvetov, čo zvyšuje biodiverzitu rastlín v prírode. Niektoré druhy motýľov sú aktívne na jar, iné na konci leta alebo na jeseň, čo znamená, že opeľujú kvety v rôznych obdobiach, kým iné opeľovače spia.

Muchy – kvetárky (Syrphidae)

Kvetárky sú menej známi opeľovači, no veľmi užitoční. Často si ich zamieňame s včelami, pretože majú pruhované telo a letia podobným spôsobom. Kvetárky však majú pohyb veľmi podobný kolibríkom. Ich rýchle lety im umožňujú opeliť veľké množstvo kvetov za krátky čas.

Chrobáky (napr. kováčiky, zlatohlávky)

Chrobáky podobne ako muchy sú na rozdiel od včiel a motýľov menej známi opeľovači, ale veľmi dôležitý. Priťahujú ich totiž kvety, ktoré majú silný zápach a nepozoruhodný vzhľad. Často sú to kvety, ktoré kvitnú v noci alebo za šera, a teda chrobáky pracujú, keď iní opeľovači spia. Prispievajú k opeľovaniu rastlín, ktoré iní opeľovači ignorujú, čím zvyšujú biodiverzitu.

PREČO MAJÚ OPEĽOVAČI KĽÚČOVÝ VÝZNAM PRE PRÍRODU?

Opeľovače sú neoddeliteľnou súčasťou ekosystémov. Pomáhajú udržiavať zdravú rovnováhu medzi rastlinami a zvieratami. Opeľovaním rastlín umožňujú vznik semien, ktoré sú základom potravy pre iné živočíchy a človeka.

Až 80 % kvitnúcich rastlín je odkázaných na opeľovanie hmyzom.

Taktiež podporujú biodiverzitu, nakoľko bez nich by sa znížila druhová pestrosť, čo by narušilo celý potravový reťazec. Vďaka opeľovačom existujú desiatky až stovky druhov rastlín.

Opeľovače pomáhajú ekosystémom prežiť a lepšie sa prispôsobiť zmenám. Zdravé rastlinné spoločenstvá sú odolnejšie voči suchám, erózii a inváznym druhom.

CYKLUS OPEĽOVANIA

Cyklus opeľovania je prirodzený proces, počas ktorého opeľovače prenášajú peľ z jedného kvetu na druhý, čím pomáhajú rastlinám rozmnožovať sa. Je to nevyhnutný krok na to, aby rastlina vytvorila plod alebo semeno.

→ Tvorba kvetov (rastlina vytvára kvety s pohlavnými orgánmi tyčinkami a piestikmi)

→ Prenos peľu (opeľovanie - peľ je prenesený z tyčinky na bliznu, pomocou hmyzu, vetra...)

→ Oplodnenie (peľ oplodní vajíčko v semenníku kvetu)

→ Vznik semena a plodu (po oplodnení sa vytvára plod so semenami)

→ Šírenie semien a rast (semená sa rozširujú a vyrastá z nich nová rastlina)

Tento cyklus sa potom opakuje.

ČO NAJVIAC OHROZUJE ŽIVOT OPEĽOVAČOV?

Ich prirodzené prostredie ničí zastavovanie prírodných oblastí. Bez dostatočných zelených plôch, ako sú lúky, lesy a divoké oblasti, opeľovače nedokážu prežiť.

Taktiež poľnohospodárske monokultúry obmedzujú rozmanitosť kvetov, čo znamená menej potravy a biotopov pre opeľovače.

V neposlednom rade pesticídy a herbicídy používané v poľnohospodárstve na ničenie škodcov sú toxické pre opeľovače. Mnohé chemikálie usmrcujú hmyz priamo alebo poškodzujú ich orientačné schopnosti, čo znamená, že sa už nedokážu orientovať na kvety alebo sa nedokážu vrátiť do svojich úľov.

Čoraz častejšie radikálne zmeny počasia, znečistenie ovzdušia aj kyslé dažde ovplyvňuje kvitnutie rastlín a taktiež majú negatívny vplyv na orientačné schopnosti opeľovačov.

AKO POMÔCŤ OPEĽOVAČOM PREŽIŤ?

Každý z nás vie opeľovačom pomôcť prežiť, či už v záhrade, v meste, na dedine alebo pri prechádzke v prírode. Tu je niekoľko tipov:

1. Vysadiť kvety bohaté na nektár a peľ.
2. Nepoužívať pesticídy a chemikálie, ktoré sú pre opeľovače jedovaté, ale skôr uprednostniť prírodné alebo ekologické spôsoby ochrany rastlín.
3. Vytvoriť „hotel pre hmyz“ z dreva, bambusu, slamy a šišiek, alebo nechávať prirodzené úkryty pre opeľovače.
4. Lúky by sa mali kosiť šetrne a nie príliš často, ideálne raz-dvakrát do roka, po odkvitnutí rastlín.
5. Zabezpečiť opeľovačom dostatočné množstvo vody, stačí napríklad plytká miska s kamienkami

Opeľovače sú fascinujúci a nepostrádateľní pomocníci v prírode, ktorí hrajú kľúčovú úlohu pri tvorbe života na Zemi. Pomáhajú nielen udržiavať rovnováhu v ekosystémoch, ale aj priamo ovplyvňujú to, čo jeme. Preto je dôležité ich chrániť a podporovať!