RUSÍNSKE VIANOCE- Objavte tradície a zvyky Vianoc v Poloninách

RUSÍNSKA KOMUNITA NA SLOVENSKU

Rusíni sú národnostnou menšinou žijúcou predovšetkým na východnom Slovensku, kde tvoria neoddeliteľnú súčasť kultúrneho a historického dedičstva regiónu. Ich prítomnosť je výrazná v oblastiach Zemplína, Šariša a horného Spiša, pričom významné komunity nájdeme v okolí Sniny, Medzilaboriec či obce Nová Sedlica – najvýchodnejšej obce Slovenska.

Rusínska kultúra je známa svojou bohatou ľudovou tvorbou, vrátane piesní, krojov a duchovných tradícií. Komunita si zachováva svoj jazyk, ktorý je dôležitým prvkom identity, a vyznáva predovšetkým gréckokatolícke a pravoslávne náboženstvo.

RUSÍNSKE VIANOCE A VIANOČNÉ JEDLÁ

Vianoce u Rusínov sa nesú v duchu hlbokých náboženských zvykov. Kľúčovým momentom je Štedrý večer, nazývaný aj „Sviaty večur“, ktorý sa začína bohatou večerou bez mäsa. Táto večera obsahuje 12 pôstnych jedál, symbolizujúcich apoštolov, medzi ktorými nechýbajú:

• Kapustnica bez mäsa s hubami,
• Bobáľky (bopky) s makom alebo medom,
• Ryby, pirohy, zemiaky či fazuľa.

Pred večerou sa tradične číta pasáž z evanjelia, modlí sa, a na stole nesmú chýbať hostia, med, cesnak a sviečka ako symboly Krista, hojnosti a ochrany.

VIANOČNÉ ZVYKY A TRADÍCIE V OKOLÍ NOVEJ SEDLICE

V Novej Sedlici sa Vianoce oslavujú podľa juliánskeho kalendára 6. januára. Pred štedrou večerou zvykli členovia rodiny po umytí v potoku navštívť maštaľ, kde aj zvieratám ponúkli maškrty z pripravovanej večere. Symbolicky bola po celej dlážke rozostretá slama, čo pripomínalo, že aj Ježiško sa narodil v maštali.

Nie všetky tieto tradície sa zachovávajú dodnes, ale mnoho domácností dáva ako pripomienku tohto zvyku pod obrus na stôl kus sena. 

Keď zaznejú kostolné zvony, večera sa začína modlitbou pri sviečke. Prvým jedlom je cesnak s medom – cesnak pre zdravie, med, aby sme boli dobrí ako med. Nasledujú jedlá ako rozvarená fazuľa s pirohami plnenými kapustou, kapustnica s hubami, zemiaky uvarené v šupke, rybie filé so zemiakovým šalátom a holubky (plnený kapustový list). V minulosti sa piekol aj obradný chlieb "krečun", do ktorého sa zapekali cesnakové strúčiky a fľaštička naplnená medom.

KOLEDOVANIE 

Koledovanie patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie vianočné tradície na Slovensku, pričom v rusínskej kultúre má špecifické a jedinečné črty. V obci Nová Sedlica, nachádzajúcej sa v srdci Polonín, sa táto tradícia zachováva v podobe, ktorá je nielen vizuálne pôsobivá, ale aj hlboko symbolická.

Hlavnou udalosťou koledovania v Novej Sedlici sú vystúpenia betlehemcov – skupiny siedmich chlapcov vo veku 13 až 17 rokov. Sú oblečení v tradičných kostýmoch a nesú so sebou malý kostolík, ktorý symbolizuje miesto narodenia Ježiša Krista. Ich koledovanie nie je len o speve, ale aj o vinšovaní všetkého dobrého a šírení radosti z narodenia Spasiteľa.

Popri betlehemcoch ich sprevádzajú tzv. gubovia, chlapci prezlečení do masiek z ovčích kožušín, doplnených opaskami so zvončekmi. Tieto masky sú pre rusínsku kultúru ikonické a dodávajú koledovaniu špecifický rozmer.

Symbolika a interakcia s dedinčanmi

„Gubovia“ zohrávajú dôležitú úlohu nielen v samotnom obrade, ale aj vo vytváraní veselého a nezabudnuteľného zážitku pre miestnych obyvateľov. Starajú sa o mladé devy, ktoré podľa tradície vyváľajú v snehu – čo symbolizuje očistu a nový začiatok. Malým deťom, ktoré môžu mať z masiek strach, dávajú orechy, pomaranče či cukríky, aby zmiernili ich obavy a zapojili ich do osláv.

Duchovný a kultúrny odkaz

Koledovanie v rusínskej kultúre nie je len o zábave. Ide o hlboký duchovný akt, ktorý pripomína narodenie Ježiša Krista a zároveň zdôrazňuje dôležitosť komunity, solidarity a tradícií. Táto jedinečná zvyklosť spája generácie a umožňuje prenášať kultúrne dedičstvo na mladších členov komunity.

Tento jedinečný rituál nás učí, že práve v tradíciách, ako je koledovanie, nachádzame nielen naše korene, ale aj odkaz, ktorý môžeme odovzdať budúcim generáciám.